Fungovanie dekriminalizácie marihuany v Európe

Nie je dekriminalizácia ako dekriminalizácia. Rôzne štáty pristupujú k dekriminalizácií marihuany rôzne. Cieľom blogu je tieto rozdiely popísať, a pokúsiť sa nájsť vhodný model pre Slovensko. V blogu sa budeme venovať regulačnému rámcu v Česku, Španielsku a Holandsku.

Fungovanie dekriminalizácie marihuany v Európe

Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /website/mladi.sas.sk/pages/components/tabs/tabs.php on line 26

Dekriminalizácia v Českej republike

Marihuana je v Českej republike nelegálna na rekreačné účely, ale osobná držba je od 1. januára 2010 dekriminalizovaná a liečebné konope je legálne od 1. apríla 2013. Prechovávanie 10 gramov sušiny pre osobnú potrebu, alebo pestovanie až piatich rastlín sa podľa zákonov prijatých v roku 2010 (podľa vyhlášky, 467/2009 Z. z.) považuje za občiansky priestupok. Po odsúdení môže byť uložená pokuta až do 15 000 Kč. Konope však zostáva v tomto regulačnom rámci nelegálne a prechovávanie väčšieho, ako malého množstva môže viesť k väzeniu na jeden rok. Zákon však priamo nedefinuje pojem „väčšie ako malé množstvo“. V súčasnosti tento pojem definuje pokyn najvyššieho prokurátora (č. 6/2000) a Polícia Českej republiky a prokurátori ho používajú bežne. Väčšie ako malé množstvo je definované výkladovou praxou Najvyššieho súdu. Od marca 2014 je tento limit stanovený ako 10g marihuany alebo 5g hašišu. Toto poučenie však nie je pre sudcov povinné. Súdna prax preto vyžaduje znalecké posudky, ktoré sa vypracúvajú tak pre kvantitu, ako aj pre kvalitu látky. Ďalej tiež špecifikujú množstvo drogy z hľadiska individuálnej potreby páchateľa v kontexte jeho prípadnej závislosti.

Dekriminalizácia v Španielskom kráľovstve 

Marihuana je v Španielsku nelegálna na komerčné účely, avšak individuálne pestovanie a použitie na iné účely ako predaj, alebo obchod trestne stíhané nie sú. Konzumácia, držba a pestovanie kanabisu sa tým pádom nepovažujú za trestný čin, pokiaľ je určený pre vlastnú spotrebu, a nie je určený na obchodovanie s drogami (max. 100 g). Organický zákon 4/2015 o ochrane občianskej bezpečnosti ustanovuje správne sankcie závažnej, alebo veľmi závažnej povahy s pokutami od 601 do 30 000 eur. Užívanie na verejnom priestranstve sa napríklad považuje za závažný priestupok. Sankcionované je taktiež: Vykonávanie trestných činov nedovolenej výsadby a pestovania toxických drog, omamných látok alebo psychotropných látok na miestach viditeľných pre verejnosť alebo tolerancia nedovoleného požívania alebo obchodovania s toxickými drogami, omamnými alebo psychotropnými látkami vo verejných priestoroch alebo podnikoch. 

 

Zákony o kanabise v Španielsku sa ale môžu líšiť podľa autonómneho spoločenstva. Španielsko je totižto decentralizovaný unitárny štát. Napríklad vo Valencii súd schválil riadenú legalizáciu konope v júni 2018. Medzitým, v Katalánsku došlo k polo-legalizácii počnúc rokom 1993, od tej doby sa vydávajú licencie, ktoré umožňujú pestovať až 150 kg kanabisu ročne v súkromných kluboch (združeniach) a ich členovia majú možnosť zaobstarať si až 60 g mesačne, ak majú viac ako 21 rokov. Španielske právo nerozlišuje medzi liečebným a rekreačným využitím. Vďaka využitiu šedej zóny v španielskych právnych predpisoch sú kanabisové kluby obľúbeným spôsobom, ako môžu nadšenci získať a užívať marihuanu. Takéto “cannabis social kluby” operujú ako technicky legálne súkromné združenia. Avšak je nutné dodať, že fungovanie týchto klubov hraničí s legálnou reguláciou výroby a predaja marihuany. 

Dekriminalizácia v Holandskom kráľovstve 

Napriek populárnej predstave, marihuana v Holandsku nemá plne legálny štatút porovnateľný s alkoholom alebo tabakom. Je však štátom považovaná za “mäkkú” drogu, a tým pádom je prístup verejnej politiky relatívne tolerantný. Množstvo kaviarní (coffeshopov) síce predáva marihuanu, droga samotná však nie je v Holandsku legálna. Coffeshop je podnik, kde je predaj marihuany tolerovaný, ale nesmú sa predávať ani konzumovať alkoholické nápoje. Toto je súčasťou holandskej politiky tolerancie. Tolerancia znamená, že orgány “zatvárajú oči” pred tými, ktorí majú 5g alebo menej. V kaviarňach je povolené skladovať naraz najviac 500g konope. Pestovatelia neboli v minulosti spravidla stíhaní, ak pestujú päť alebo menej rastlín marihuany. Aj keď sú kaviarne technicky nelegálne, príslušné úrady im vydávajú povolenia na obchodovanie. Pravidlá sú jasné v jednej veci: kaviarne nesmú kupovať konope. Mnoho majiteľov kaviarní preto zamestnáva nákupcov, ktorí konope získavajú a prinášajú ho do obchodu. Akonáhle je marihuana za dverami, pokiaľ jej množstvo nie je väčšie ako 500g, je úradmi tolerovaná. 

Slovenská republika?

V našich úvahách o dekriminalizácií na Slovensku vychádzajme z dvoch predpokladov: 

  • 1. Nechceme disproporčne penalizovať malých užívateľov za ich neresť, ktorá nemá pre spoločnosť a ich samotných fatálne následky 
  • 2. Chceme zakrútiť krkom organizovanému zločinu, ktorý profituje z ilegality marihuany

 

Vhodný model pre Slovensko by sa podľa nás mal odraziť od niekoľko dekád skúseností európskych štátov s dekriminalizáciou marihuany. Model by mal obsahovať definíciu menšieho ako väčšieho množstva. Toto množstvo by kľudne mohlo byť na úrovni “českých” desiatich gramov. Zároveň by tento model mal umožňovať jednotlivcom dopestovať si vlastné rastlinky, aby neboli závislí na čiernom trhu a tým pádom nepodporovali čiernu ekonomiku. Treba sa však vyhnúť príliš prísnej povolenej hranici ako je tomu v Česku, kde je tolerancia pestovania tým pádom skôr vo formálnej rovine. Legislatíva by zároveň mala myslieť na rodziel medzi rastlinami CBD a THC odrôd. Zároveň by legislatíva mala myslieť na to, že dopredu sa nedá určiť úplne presný výnos jednej rastliny. 

 

Nie každý je však vášnivý záhradkár a má záhradu, prípadne growbox doma v skrini. Ak nechceme, aby takýto malý, ale pravidelný užívatelia aj naďalej podporovali čiernu ekonomiku, malo by im byť umožnené získať marihuanu inak ako od dílera. Súkromné kluby po vzore Španielska by mohli byť riešením. Umožňovali by úzkemu okruhu užívateľov získať marihuanu inak, ako od dílera a zároveň ju užívať mimo verejných priestranstiev prípadne obytných blokov, kde by mohli prekážať ostatným. Súkromné kluby by zároveň nelákali nekvalitnú drogovú turistiku vo väčších mestách (coffeshopy) a ani nepôsobili ako päsť na oko, ako napríklad herne na sídliskách. Štát by však mal ponechať presnú reguláciu počtu, miesta a výzoru takýchto klubov na obce. Toto by umožnilo občanom vyjadriť svoj názor na kluby a ich miesto a počet priamo na lokálnej úrovni. Prípadne klub na nevhodnom mieste alebo s príliš vulgárnym výzorom aj zrušiť. 

Neexistujú žiadne obrázky
Neexistujú žiadne videá