V posledných niekoľkých mesiacoch sa v médiách objavili správy o rôznych jednotlivcoch, ktorých postihli drakonické tresty za prechovávanie marihuany. Je skvelé, že médiá venujú pozornosť osobným príbehom týchto „zločincov” a humanizujú tak diskusiu o prechovávaní marihuany.
Avšak jedna vec nám v týchto článkoch chýbala, a to položiť si otázku, komu vlastne títo „zločinci” ublížili, aby si zaslúžili rovnaký trest, ako je trest za sprostredkovanie vraždy (Róbert z Košíc)? Neublížili nikomu. Lepší príklad tzv. bezobetného trestného činu ako prechovávanie marihuany na vlastnú spotrebu snáď neexistuje. V tomto blogu sa na tento koncept pozrieme hlbšie.
Spoločnosť nie je viac ako jednotlivec
Trestný čin bez obete by mohol definovaný ako čin, kde nebolo nikomu priamo ublížené na živote alebo majetku, ale je vynucovaný, lebo v abstraktnej rovine bolo ublížené spoločnosti. V prípade marihuany sme mnohokrát počuliargumenty o tom ako je jej užívanie neetické, z užívateľa sa stane „feťák“, marihuana ohlupuje alebo že človek je po nejlenivý. Naším cieľom nie je vyvracať tieto tézy, z lenivosti alebo hlúposti sme vinní viacerí aj keď sme triezvi. Skôr chceme poukázať na to, čo spája všetky tieto argumenty. „Feťáctvo“, hlúposť alebo lenivosť robia človeka neproduktívnym a tým pádom je príťažou spoločnosti takže treba kriminalizovať zelenú rastlinu. Argumenty môžu byť menej sofistikované, ako napríklad tie čo sme predostreli, alebo sofistikovanejšie ako uvidíme ďalej.
27-ročný Róbert svojou voľnočasovou neresťou nespôsobil nikomu ujmu na zdraví alebo na majetku. Maximálne tak poškodil svoje pľúca ak nepoužíval vaporizér. Tu by sa správny technokrat fiľakovského strihu mohol ozvať, že práve preto by mal byť penalizovaný, lebo sa pre štát a preto aj pre spoločnosť stáva finančným nákladom. Ak by sme ale sledovali túto logiku do detailov, tak by sme mali zakázať aj tlačenku, klobásu a desinku pivo po robote lebo prispievajú k horšiemu zdravotnému stavu jednotlivca. Každý správny liberál a pravičiar však vie, že takéto argumenty by sme nemuseli vôbec riešiť, ak by sme nemali socializovaný systém zdravotnej starostlivosti. Ale o tom inokedy...
Sofistikovaný filozofický pohľad
Velikán klasického liberalizmu John Stuart Mill vo svojom magnum opus On Liberty prišiel s konceptom “harm principle”, ktorý si do slovenčiny dovoľujeme preložiť ako princíp ujmy. Princíp ujmy postuluje, že konanie jednotlivcov by malo byť obmedzené iba za takým účelom, aby sa zabránilo poškodeniu iných osôb. Spôsobovanie ujmy inej osobe je to, čo z morálneho hľadiska robí činnosť nemorálnou. Prechovávanie, pestovanie a dokonca aj vzájomne výhodný obchod s marihuanou je tým pádom z liberálneho úplne v poriadku na základe starého dobrého Millovho princípu ujmy. Ak by sa slovenská legislatíva v oblasti návykových látok riadila dôsledne princípom ujmy, nemuseli by sme vyrábať „zločincov“ bez obetí a posielať ich do podmienok, ktoré nezvládajú ani bájni „naši ľudia“.