Rómske komunity
V kontexte Slovenskej republiky prichádzame do styku s veľkým počtom národnostných menšín a etnických skupín. Jednou zo špecifických skupín obyvateľstva sú Rómovia. V Slovenskom priestore téma Rómov už dlhé roky dokáže plodiť vášne. Často sa stretávame so stereotypmi, ktoré svojimi nepodloženými argumentami podporujú členovia extrémistických či populistických skupín, tým ovplyvňujú aj veľkú časť názorov majoritného obyvateľstva.
Ako si teda spraviť triezvy pohľad na rómsku problematiku na Slovensku?
Je potrebné vysvetliť si pár faktov. Na území Slovenska v súčasnej dobe žije približne 450 tisíc Rómov. To znamená, že každý 12 obyvateľ má rómsky pôvod. Ide o druhú najpočetnejšiu menšinu, ktorá sa stretáva s veľkým množstvom problémov a predsudkov.
- Z celkového počtu Rómov je 1/3 plne integrovaná do spoločnosti. To znamená, že je súčasťou života majoritného obyvateľstva a žije adekvátny život bez pocitu sociálneho vylúčenia. Ďalšia tretina je polointegrovaná v obciach s rómskou majoritou. Poslednú časť tvoria segregované/vylúčené lokality, v ktorých ľudia žijú na okraji spoločnosti a často vo veľkej chudobe. Takže z toho je jasné, že približne 300 tisíc obyvateľov komunít trpí istou mierou priestorového vylúčenia. Komunity, ktoré zažívajú určitú mieru segregácie sa definujú ako marginalizované rómske komunity (pozn. marginalizované = posúvané na okraj).
- Z pohľadu rozloženia v rámci Slovenska je najväčší podiel rómskych lokalít v Prešovskom a Košickom kraji a to zhodne po 224 lokalít v jednotlivých krajoch. Najmenší podiel lokalít v Žilinskom kraji a to 15. 2/3 Rómov na Slovensku žijú koncentrovane. To znamená, že žijú sústredene v jednotlivých lokalitách v rámci krajiny. Ostatná tretina žije roztrieštená medzi majoritným obyvateľstvom.
Je potrebné si uvedomiť, že stereotyp typu Róm = osada je mylný. Rómovia žijú sústredene v obciach rómskou majoritou, v rómskych štvrtiach či susedstvách. V týchto lokalitách žijú vo formálnych typoch bývania a nie v chatrčiach. Z celkového počtu zaznamenaných obydlí (37 955) sú 2/3 legálne a plne skolaudované. Ide hlavne o rodinné domy (32%) a bytové domy (33%). V neformálnych a nevhodných obydliach, často na majetkovo a právne nevypriadaných pozemkoch, žije 35% obyvateľov.
V problematike Rómov na Slovensku sa stretávame s pestrou škálou problémov naprieč všetkými komunitami. Z toho je jasné, že pri nastavovaní riešení a politík treba sledovať lokálnu situáciu a prispôsobiť intervencie, šité na mieru, problémom danej lokality. Tým chcem povedať, že problém, ktorý trápi istú lokalitu, nemusí trápiť druhú a môže byť úplne nepostrehnuteľný. Častá generalizácia čiastkových problémov môže negatívne vplývať na život všetkých Rómov.
Ľudský pohľad na vec je preto často v úplnom nesúlade s realitou. Iluzórna predstava je taká, že sa im rozdávajú byty , lieky, alebo drevo zadarmo. Rómovia dostavajú a sú závislí na sociálnych dávkach a plodenie detí sa im oplatí. Toto všetko sú výplody populistov, internetu a virálnych článkov. V skutočnom svete sa ani jedna z týchto veci nedeje. Deti sú v školách často diskriminované na základe etnicity a často sú považované za mentálne postihnuté. Ich umiestnenie do špeciálnych tried je bežnou praxou aj keď to nie je potrebné. Tu si treba jasne povedať, že Slovensko má jeden z najmenej štedrých sociálnych systémov v rámci Európskej únie. Či už v otázke bývania, podpory rodiny alebo sociálneho zabezpečenia sa stretávame s veľmi nízkou podporou zo strany štátu. V roku 2021 je výška prídavku na dieťa na Slovensku vo výške 25,50€ mesačne, len pre porovnanie výška prídavku v Rakúsku je približne na priemernej hodnote 148,33 €. Tu si môžeme pozrieť diametrálny rozdiel sociálnych systémov susediacich krajín. V neposlednom rade, vec, ktorú treba v kontexte Slovenskej republiky ujasniť je to, že sociálne dávky sa neprideľujú na základe národnosti či etnicity.
V súčasnej dobe je možné sledovať veľké množstvo iniciatív, ktoré sa snažia pomôcť a zlepšovať jednotlivé aspekty života ľudí v marginalizovaných rómskych komunitách. Ide o dobrovoľníkov, cirkevné organizácie a tretí sektor, ktoré majú skúsenosti s komunitami.
Podľa môjho názoru sú na území krajiny určité skupiny menšinového obyvateľstva, ktorým nebola dopriata určitá miera akceptácie, tolerancie a pomoci pri integrácii z podlahu majoritného obyvateľstva. Ľudia sa často pýtajú, či je vôbec potrebné aby majoritná časť populácie vôbec pomáhala obyvateľom z marginalizovaných rómskych komunít. Niekedy by možno stačila pomoc vo forme akceptácie a rešpektu. Mám za to, že je potrebná aktívna spolupráca medzi majoritou a minoritou , a tak pracovať na odbúraní predsudkov, ktoré vedú ku diskriminácii a segregácii. Možno to bude znieť ako klišé, ale prvotným krokom by malo byť naše vzájomné poznávanie sa v inakosti a odhodenie predsudkov či stereotypov naprieč celou spoločnosťou. Práve my mladí musíme poukazovať na témy, ktoré sa týkajú nás všetkých bez ohľadu na národnosť, etnicitu a farbu pleti.
Veľkú úlohu bude hrať autentickosť našej solidarity.
#Držmesipalce
Zdroje:
https://www.minedu.sk/data/att/15944.pdf
https://imbbmi.files.wordpress.com/2021/03/atlas-romskych-komunit-2019.pdf
https://www.opatrovanie-rakusko.sk/opatrovanie-rakusko/0/0/2/74
https://www.mfsr.sk/files/archiv/34/2018_23_Inkluzia_zdravie_final.pdf